Peter Hámor

Himalaya adventure

Dhaulagiri 2017

Posted on | marec 20, 2017 | 2 komentáre

Dnes poslal Peter zopár fotiek z výstupu z Michalom Sabovčíkom na vrchol Dhaulagiri.

Peter Hámor na vrchole Dhaulagiri

Michal Sabovčík na vrchole Dhaulagiri

Traverz podvrcholového snehového poľa.

Vetrom poškodené stany tretieho tábora.

16. 5. 2017

Chlapci zostúpili do BC a sú v poriadku.
Boys have descended to the BC and are safe and sound.

Dhaulagiri

Náš základný tábor pod Dhaulágiri

15. 5. 2017

Peter mi pred chvíľou potvrdil, že dnes spolu s Michalom Sabovčíkom vystúpili na siedmy najvyšší vrch Zeme, Dhaulágirí vysoký 8 167 m. Teraz sú na ceste do C2.

Peter confirmed a minute ago that he, together with Michal Sabovčík, reached the peak of the seventh highest mountain in the world, Dhaulagiri (8 167 metres). They are on their way back to the C2 now.

14. 5. 2017

Peter a Michal S. došli dnes do výšky 7 250 m a prespia tam. Hore fúka silný vietor a sneží. V noci, podľa podmienok, sa rozhodnú čo ďalej. Michal G. sa vrátil naspäť do BC.

Peter and Michal S. reached 7 250 m and they’re going to spend the night there. The wind is strong and it’s also snowing in the higher altitudes. They will decide what to do next pending on the conditions the upcoming night. Michal G. returned back to the BC.

13. 5. 2017

Dnes skoro ráno vyrazili Peter, Michal S. a Michal G. pôvodne do C1. Po  8,5 hodinách šliapania sa zastavili až v C2. Dve hodiny po Petrovi a Michalovi S. dorazil aj Michal G. Všetci traja tam prespia  a zajtra sa pokúsia vyjsť do C3. Tomáš má trocha problémy s chrbtom, zostal sa liečiť v BC. 

Early this morning, Peter with Michal S. and Michal G. left for C1, but they walked for 8 and a half hours until they reached the C2. Two hours after Peter and Michal S., Michal G. arrived. All three are going to spend the night there, and try to reach the C3. Tomáš has some problems with his back, so he stayed in BC to recover.

11. 5. 2017 

Pár fotiek, ktoré dnes poslal Peter spod Dhaulagiri.

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Zvyšky našich stanov pod dvojmetrovou vrstvou snehu.

Tu pred niekoľkými dňami stáli naše stany.

Masív Annapurien z druhého tábora.

7. 5. 2017

Včera chlapci síce vyšli do C2, tam ich ale čakalo nepríjemné prekvapenie. Po predchádzajúcich dňoch sneženia prišli o jeden stan. Takže provizórne prespali a dnes zišli naspäť do BC. Vo vyšších častiach je veľa snehu, snáď nepríde ďalšie sneženie a silný vietor. O ďalšom postupe sa budú rozhodovať podľa aktuálneho počasia a snehových podmienok.

Yesterday the boys reached C2, only to find out an unpleasant surprise – because of the previous days of snowing, they lost one of their tents. They managed to somewhat sleep through the night, and today returned to the BC. There’s a lot of snow in higher altitudes, so let’s hope no more snowing and strong winds is coming. Next plans depend on actual weather and snow conditions.

6. 5. 2017

Dnes chlapci došli do C2 (6 500 m). Zatiaľ fúka poriadny vietor, o ďalšom postupe sa teda budú rozhodovať až zajtra podľa aktuálneho počasia.

Today the boys arrived to C2 (6,500 m). The wind is very strong, so the next progress will be decided depending on the weather tomorrow.

 

5. 5. 2017 

Po viacerých dňoch zlého počasia sa dnes Peter, Tomáš a obaja Mišovia vydali na cestu do C1. Ako v ostatných rokoch už býva pravidlom, podmienky ani počasie nie sú ideálne. Zostáva dúfať, že vietor a výdatné sneženie sa so stanmi v C1 a C2 škaredo nepohrali a chalani ich nájdu v relatívnom poriadku. Ak im podmienky dovolia, chcú pokračovať vyššie, ak nie, vrátia sa naspäť. Ich rozhodnutie je závislé od počasia.

Peter, Tomáš, and both Mišos are on their way to the C1, after a few days of bad weather. As it has been during previous years, neither weather nor conditions are ideal. Let’s hope that the wind and heavy snowfall didn’t damage the tents in C1 and C2, and that they’ll find them relatively untouched. If the conditions will allow, they will continue higher, if not, they’re coming back. The decision depends on the weather.

27. 4. 2017

Vietor zahnal chlapcov naspäť do BC. Teraz čakajú na zlepšenie počasia. Peter poslal pár fotografií.

The boys are back in the BC due to the wind conditions. They are currently waiting for a better weather. Peter also sent some photos.

Mišo a Tomáš počas veterného zostupu z druhého tábora. V pozadí Tukuche West a Tukuche.

Tomáš a Peter v druhom tábore pod serakom.

Peter pri svojom stane v druhom tábore (6600m).

Vietor na ceste do druhého tábora.

21. 4. 2017 

Pár fotiek, ktoré dnes prišli spod Dhaulagiri.

Mišo S. a Tomáš na ceste do C2

Sedlo v SV hrebeni s panorámou Annapurny

Pred výstupom treba posvätiť výstroj

Náš základný tábor pod Dhaulágiri

19. 4. 2017 

Ešte v pondelok 17. 4. vyrazila trojica (Peter, Tomáš a Michal S.) zo základného tábora a večer už stavali C1 vo výške 5 600 m. Včera sa posunuli ešte vyššie, depozit zanechali vo výške 6 400 m a zbehli naspäť do C1. Dnes sú už všetci dole v základnom tábore, kde sa, mimochodom, zostal s kašľom liečiť ich parťák, Michal G.

On Monday, April 17, the trio consisting of Peter, Tomáš, and Michal S., left the base camp and started building their C1 in 5 600 metres. Yesterday they got even higher, leaving their deposit in 6 400 metres, and got back to C1. Everyone is in the basecamp today, where one member of their group, Michal G., stayed to heal his cough. 

13. 4. 2017 

Vďaka perfektnej organizačnej práci Beni a Nima z Cho Oyu Trekking sa chalani dnes ráno bez problémov presunuli do základného tábora (BC) pod Dhaulaghiri. Tábor leží vo výške 4 500 m a na niekoľko dlhých týždňov sa pre našu partičku stane domovom.

Thanks to the perfect organizational work of Beni and Nima from Cho Oyu Trekking, the boys arrived at the base camp of Dhaulaghiri with no problems. The camp is 4,500m above sea level, and for the next few long weeks, it will be the home of the group.

3. 4. 2017 BC Pumori

Aklimatizačná časť expedície sa definitívne končí. Na Pumori sme sa otočili pod sedlom (približne v 6400 m) a už sme späť v Pyramíde. Tentoraz to bola úplne iná hora, ako si ju pamätám spred šiestich rokov. Modrý ľad, lietajúce kamene všetkých frakcií, nad všetkým zemetrasením narušený visutý ľadovec a hlavne takmer žiadny sneh, ktorý by urýchlil a uľahčil výstup. Presne to, čo sme ako prípravu na Dhaulágiri potrebovali. Teraz sušenie, upratovanie, balenie a zajtra sa vraciame do Kathmandu. Od teraz už všetky myšlienky smerujú k nášmu hlavnému cieľu Dhaulágiri, pod ktorú by sme mali doraziť okolo trinásteho (pre poverčivých 12b) apríla.

The acclimatization part of the expedition is over. We turned back before the saddle on Pumori (around 6400m) and we are already back in the Pyramid. The mountain was completely different than how I remember it from six years ago – blue ice, falling rocks of all sizes, hanging glacier damaged by the earthquake high above everything, and mainly absence of snow that would speed up the ascend and make it easier for us. Exactly what we needed to prepare for Dhaulagiri. Now it’s time to dry our things, clean up, pack, and return to Kathmandu tomorrow. Our minds are now focused only on our main goal, Dhaulagiri. We should arrive there around April 13 (for the superstitious, April 12b).

Magická podkova Nuptse, Lhotse, Everest.

Mišo S pod výškovým táborom.

Náš výškový tábor.

Predsunutý základný tábor.

29. 3. 2017 BC Pumori

28. 3. 2017 Lobuche Pyramid (5 050 m)

A sme opäť v našom „základnom tábore“, v sklenenej pyramíde nad Lobuche. 25. marca o 7:30 hod. sme spolu s Tomášom Petríkom, Mišom Sabovčíkom, Jankom Šustrom a Haike Ivaničovou stáli na vrchole Island Peaku a teraz nás čaká najnáročnejší výstup prvej časti tohtoročného Himalájskeho dobrodružstva, sedemtisícová nedostupná krásavica Pumori. Všetko už máme pripravené a zajtra (29. 3. 2017) vyrážame. Náš päťčlenný tím tvorí dvojica Michalov, Tomáš, Janči a ja. Všetkým, ktorí nám držíte palce a posielate optimistické správy ďakujeme.

We are back to our base camp in the glass pyramid above Lobuche. Tomáš Petrík, Mišo Sabovčík, Janko Šuster, Haike Ivaničová, and I reached the top of Island peak on March 25 at 7:30 AM. Next is the most difficult ascend of our first Himalayan adventure this year – an unreachable, seven-thousander beauty Pumori. Everything is ready, we’re leaving tomorrow (March 29, 2017). The five members of our team are both Michals, Tomáš, Janči, and I. Thank you all for wishing us luck and sending us optimistic messages.

Balenie na Pumori.

Island Peak z Dinboche.

Vrchol Island Peaku z ľadovca.

Vrcholový hrebeň Island Peaku.

Na vrchole Island Peaku.

Južná stena Lhotse z vrcholu Island Peaku.

 

20. 3. 2017 Lobuche Pyramid (5 050 m)

Prvá časť našej aklimatizácie sa pomaly blíži do finále. Dnes sme prebalili výstroj na nadchádzajúce výstupy, zajtra ráno nás čaká výstup na Kala Pathar (5 545 m). Verím, že všetko dobre dopadne a v ďalších dňoch sa budeme môcť presunúť do základného tábora pod Island Peakom. Dúfam, že sa dovtedy už trochu oteplí a konečne sa skončí himalájska zima. 

The first part of our acclimatization is coming to its finale. We have repacked our equipment for the upcoming climbs today, and tomorrow we will be headed to Kala Pathar (5,545 m). We hope everything will go according to plans, so we can move to the base camp under Island Peak. Let’s hope the weather will get warmer, too, bringing the Himalayan winter to its end.

Cesta k Pumori.

Náš Pumori tím.

Nuptse, Lhotse a Everest

13. 3. 2017

Dnešné stretnutie na Ministerstve turistiky. Chlapci majú povolenie na Pumori a Island Peak. Zajtra letíme do Lukly a keď všetko dobre dopadne, už to pôjde len vyššie…

Balenie materiálu na Pumori a Island Peak.

10. 3. 2017

Himalayadventure MMXVII – Dhaulágirí (8 167 m)

Posted on | marec 1, 2017 | 3 komentáre

V Nepálskych Himalájach, v horskej skupine Dhaulágirí Himal, leží mohutný ľadový masív, obtekaný riekami Kali Ghandaki a Miagdi Khola – nádherná, žiarivá Dhaulágirí. Jej názov v preklade zo sanskrtu znamená „Biela hora“ a je siedmou najvyššou horou planéty. Prvými horolezcami v tejto oblasti boli v roku 1950 Francúzi, nenašli však žiadnu vhodnú trasu pre výstup a presunuli sa pod Annapurnu. Na vrchol Dhaulágirí sa po prvý raz podarilo vystúpiť až v piatok 13. mája 1960 štyrom členom švajčiarsko-rakúskej expedície vedenej Maxom Eiselinom – Kurtovi Diembergerovi, Petrovi Dienerovi, Ernstovi Forrerovi a Albinovi Schelbertovi. Spolu s nimi na vrchol vystúpili aj dvaja nepálski výškoví nosiči, Nima Dorje a Nawang Dorje. Dnes vedie na vrchol Dhaulágirí pätnásť mimoriadne náročných výstupových trás, „Biela hora“ však stále láka výškových horolezcov viacerými možnosťami nových výstupov v obrovských stenách, či dlhých hrebeňoch a pilieroch.   

Vystúpiť na vrchol Dhaulágirí sa chcem pokúsiť spolu s mojimi priateľmi a výbornými horolezcami, Michalom Gabrižom, Michalom Sabovčíkom a Tomášom Petríkom. Pred týmto výstupom, ktorý je hlavným cieľom tohtoročného projektu Himalayadventure MMXVII plánujeme stráviť niekoľko týždňov v nádhernom údolí Solo Khumbu a v oblasti najvyššej hory Mount Everestu, kde by sme chceli vystúpiť na niekoľko „nižších“ hôr, z ktorých najvyššou, najvýraznejšou a horolezecky najzaujímavejšou je jednoznačne sedemtisícová Pumori (7 161 m). Počas výstupu na tento vrchol náš tím doplní ďalší výborný slovenský horolezec, Ján Šustr.

Moje/naše tohtoročné himalájske dobrodružstvo sa začína 10. marca, plánovaný návrat je 2. júna 2017 a tak ako každý rok aj tentoraz sa budeme snažiť informovať Vás čo najpodrobnejšie o tom, čo sme v Himalájach zažili a kde všade sa nám podarilo vystúpiť.


In Nepal Himalayas, in Dhaulagiri Himal group lies a huge icy massif washed by the rivers Kali Ghandaki and Miagdi Khola – the splendid, dazzling Dhaulagiri. Its name translates from Sanscrit as the “White Mountain”. It is the seventh highest mountain in the world. The French were the first mountaineers to explore the area back in 1950 but having failed to find a viable route for their ascent they opted for Annapurna. It was not before 13th May 1960 when the first successful ascent on the summit of Dhaulagiri was accomplished by four members of a Swiss-Austrian expedition lead by Max Eiselin: Kurt Diemberger, Peter Diener, Ernst Forrer and Albin Schelbert. They were accompanied by two Nepalese porters: Nyima Dorji and Nawang Dorji. Today, fifteen extremely demanding routes lead to the summit of Dhaulagiri. And still, the “White Mountain” attracts mountaineers trying to establish new routes in its massif faces or long ridges and pillars.

What I intend to do is to climb to the summit of Dhaulagiri together with my friends and excellent mountaineers Michal Gabriž, Michal Sabovčík and Tomáš Petrík. Before the very ascent, which is the main goal of this year’s edition of Himalayadventure MMXVII, we plan to spend several weeks in the beautiful Solo Khumbu valley and the area of the highest mountain in the world, Mt. Everest. There we want to climb several “lower” mountains among which Pumori (7,161m) is the highest and the most interesting in terms of climbing. Our team will be joined by another excellent Slovak climber Ján Šustr at the time that ascent.

This year’s edition of my/our Himalayan adventure starts on 10th March, the return is planned for 2nd June 2017 and just like in previous years, we will do our best to keep you informed in details about what we experienced and climbed in the Himalayas.

MANASLU 2016

Posted on | marec 16, 2016 | No Comments

Nepál – Philim – 23. 5. 2016

Tohtoročné himalájske dobrodružstvo sa pomaly končí. Hľadám správne slovo na pomalšie, ako pomaly – a nič mi nenapadá. Ako by ma Himaláje nechceli pustiť domov. Tak ako si to pamätám z detstva pri našich večerných pouličných chlapčenských hrách: „Ááále teta, nechajte Petra ešte chvíľu vonku, veď lampy ešte nesvietia“. Dnes rieka Budhi Gandaki strhla všetky tri mosty pod dedinou Jagat a tak sa môj zostup do rušného „civilizovaného“ sveta trochu predĺži. Michal aj Horia sú už v Kathmandu a pravdupovediac nemenil by som, aj keď sa na stretnutie s nimi teším. Prežili sme spolu parádnu expedíciu so všetkým, čo k himalájskej expedícii patrí. Na začiatku to bola iba Manaslu a my. Potom pribudla skupina holandských „mariňákov“. Zo začiatku som sa aj trocha bál, ale nakoniec sa z týchto „žoldákov“ vykľula celkom dobrá partia ľudí, ktorí majú radi hory a čo – to v nich už aj preskákali. Manaslu je známa, ako hora snehových búrok a často vám ani 1,5 m dlhé bambusové palice nestačia na to, aby ste našli svoj stan a ani tento rok nebola iná. Snehu sme si užili dosýta. Hľadanie cesty cez ľadovec, „dvojvaječný“ sneh pri razení stopy, zhnitý ľad, v ktorom nedrží NIČ hromy a blesky – skrátka všetko. Nakoniec sme sa predsa len k vrcholu priblížili nadohmat a náš deň „D“ vyšiel na 10. mája 2016. Vyrazili sme z nášho posledného bivaku vo výške okolo 7 100 metrov presne o polnoci a svitanie nás zastihlo pri zvyškoch stanov 4. tábora. Michal sa rozhodol pre návrat a my s Horiom sme pokračovali v ceste na vrchol. Detaily sú nepodstatné. To čo sa deje počas vrcholového výstupu je len vecou tých, ktorí sa ho zúčastnia (opýtajte sa ich, možno vám niekedy pri pive nejaké intímnosti prezradia). Na pravé poludnie sme boli s Horiom pri vrcholových vežiach a na tej najvyššej sme sa vystriedali, aby si najvyšší bod Manaslu užil každý sám. Ten druhý si užíval úlohu kameramana. Tradične úmorný zostup a o štvrtej sme už boli všetci traja opäť spolu v stane. Veľmi som si prial, aby sme na vrchole stáli všetci traja a tak sa žiadne veľké „rozkošovanie“ nedialo. Bol som trocha smutný z toho, že sa to Michalovi nepodarilo dotiahnuť až na vrchol, jeho dni však ešte určite prídu. Zostup do základného tábora, stretnutie s kamarátmi, ktorí nám vyšli naproti s teplým čajom, dobré jedlo, vrcholová torta a rozprávanie dlho do noci v jedálenskom stane – tak, ako po každom úspešnom návrate z vrcholu. Po zostupe do dedinky Samagaon sa Michal z kozmetických dôvodov (predsa len poorezovaný nos od omrzlín nevyzerá najlepšie ani na chlapovi) rozhodol vrátiť do teplého Kathmandu a my s Horiom sme vyrazili na druhú časť nášho tohtoročného himalájskeho dobrodružstva, severný hrebeň Manaslu. Zbalili sme všetko potrebné na osemdňový výstup a 15. mája sme vyrazili z reštaurácie v Samagaone. Čistý tatranský štýl. Cez dedinu Samdo sme vstúpili do absolútneho neznáma ľadovca Syacha. Každodenná drina na ľadovci bola vždy večer odmenená nádherným miestom na bivak. 19. mája sme našli cestu do sedla pod Manaslu North, to však bolo z tejto strany beznádejne zavreté obrovským súvislým prevejom. Predpoveď počasia, ktorá nám prišla od Vitora bola rovnako hrozivá, ako prevej nad nami. Žiadna šanca na pokračovanie vo výstupe. Aj tak to niekedy v horách býva. Ťažko vydreté metre sme zbehli prekvapivo rýchlo a 20. mája sme boli späť v Samagaone. Ťažké mraky a dážď rýchlo vyliečili naše sklamanie z návratu. Smola, alebo šťastie? Mám byť sklamaný, alebo spokojný s výsledkom expedície? Nič z toho však akosi necítim. To čo cítim je vďaka. Vďaka za to, že som mohol prežiť ďalšie nádherné himalájske dobrodružstvo. Vďaka všetkým priateľom a partnerom, ktorí mi pomohli expedíciu zorganizovať, vďaka tým s ktorými sme spolu mrzli v základnom tábore i nad ním, vďaka tým, ktorí mi držali palce a verili mi. Veľká vďaka všetkým mojim blízkym za to, že museli opäť raz prežiť pár týždňov strachu a neistoty. A samozrejme vďaka nádhernej hore Manaslu za to, že mi dovolila dotknúť sa jej vrcholu a vrátiť sa späť do „nášho“ sveta. Teda ešte sa so mnou trocha hrá, ale to je už len také laškovanie na rozlúčku – aspoň dúfam.

Camp 2

Pod vrcholom Manaslu

Vrchol Manaslu

Pohľad z vrcholu Manalsu

Zostup z Manaslu

 

19. 5. 2016

Podľa poslednej správy od Petra ich výstup na hlavný vrchol Manaslu (8 163 m) severným hrebeňom cez Manaslu North (7 157 m) zastavil snehový prevej pod českým sedlom a poveternostné podmienky. Chlapci vrátili späť do druhého bivaku. Týmto ukončili svoj pokus o výstup.

Ďakujem všetkým za držanie palcov a veľkú podporu Petrovi a Horiovi.

According to the last message from Peter, their attempt to main summit of Manaslu (8 163) via north ridge throught Manaslu North (7 157) stopped the snow cap under the Czech Pass and weather conditions. The boys have returned to Bivouac 2. Under these circumstances they’ve decided to finish their attempt.

Thank you for your wishes and great support to Peter and Horia.

18. 5. 2016

Peter a Horia sú už vo svojom druhom bivaku. Ráno najprv zlanili na ľadovec, prešli cez morénu až pod stenu, kde si urobili bivak. Včera zažili búrku aj s bleskami, našťastie, v čase, keď už boli v stane. Dnes mali deň  bez sneženia, dúfajú, že to tak aj vydrží.

Peter and Horia are in Bivouac 2 already. Before that, they had to abseil to the glacier in the morning, cross the moraine to reach the bottom of the wall, where they set up the bivouac. Yesterday – there was a storm with lightning, but they were in the tent already. Today – is not snowing and they hope it stays this way.

17. 5. 2016

Dnes prišla sms Peter a Horia sú už vo svojom prvom bivaku a vonku sneží.
Text message from Peter today says, that they are both at bivouac 1 already and it’s snowing.

16. 5. 2016

Po dvoch dňoch oddychu v Samagaone (3 520 m) došli dnes ráno Peter a Horia do dediny Samdo (3 875 m). Ak to podmienky dovolia, od zajtra je ich ďalším cieľom výstup na hlavný vrchol Manaslu (8 163 m) severným hrebeňom cez Manaslu North (7 157 m). Výstup a zostup je plánovaný na sedem až osem dní. Hlavná časť výstupovej trasy a kľúčové technické miesta ležia vo výške nad sedemtisíc metrov. Pre Michala sa expedícia skončila, vracia sa do Káthmandu a následne domov. Prajeme mu skoré uzdravenie.
O ďalšom postupe svojho projektu budú chlapci informovať hneď, ako to bude možné a budú mať signál.
Držme palce!

After two days of rest in Samagaon (3,520 m) Peter and Horia arrived at Samdo village (3,875 m). Their next aim is to climb the main peak of Manaslu (8,163 m) through the north ridge of Manaslu North (7,157 m), if the conditions will be favourable. The ascent and descent is planned for seven or eight days, with the key technical points above 7,000 metres. The expedition is over for Michal, who is going back to Kathmandu, and after that home. We wish him quick recovery. Boys will be informing us about their progress as soon as they have signal.
Keep fingers crossed for them!

Nádherný hrebeň Manaslu North – náš ďalší cieľ.

15. 5. 2016

Peter dnes poslal zopár fotiek z expedície

Vrcholové výhľady

10. 5. 2016 – 13.00 hod. – vrchol Manaslu

Horia na hrebeni pod hlavným vrcholom Manaslu

Prvá z troch vrcholových veží Manaslu

Horia na ceste z vrcholového plató

Vlna mrakov nad vrcholom Manaslu

Naike Peak (6 211m) z bivaku pod Severným sedlom

Cesta do Severného sedla

Horia a Michal nad ľadopádom spolu s Naike Peakoma

Horia a Michal pod prvým ľadopádom

Svitá a my vyrážame zo základného tábora

11. 5. 2016

Peter, Michal a Horia zostúpili do základného tábora.
Peter, Michal and Horia are already at Base Camp.

10. 5. 2016

SUMMIT!
Dnes 10. 5. 2016 o 13.00 miestneho času dosiahli vrchol Manaslu Peter Hámor a Horia Colibasanu bez kyslíka a výškových nosičov. Výstup začali 7. mája zo základného tábora do C1 (5 800 m). V sobotu prespali vo výške 6 700 m a v nedeľu došli do výšky 7 100 m, kde o polnoci začali vrcholový výstup na Manaslu. Michal Gabriž sa musel otočiť. Všetci traja sú v poriadku.
Prajeme šťastný a bezpečný návrat do základného tábora.

Today, May 10th, 2016 at 1:00 pm local time, Peter Hámor and Horia Colibasanu reached the summit of Manaslu without the use of artificial oxygen or high altitude porters. They began the ascent from the Base Camp on May 7th to the Camp 1 (5 800 m), then slept at 6 700 m on Saturday, got to 7 100 m on Sunday, from where they started the summit push to Manaslu at midnight. Michal Gabriž had to turn back. All three of them are safe and sound.
Fingers crossed for safe descent to the Base Camp!

9. 5. 2016

Chlapci dnes došli do výšky 7100 m, kde si postavili stan. Ráno by mali ísť vyššie. Držíme palce, aby to bolo čo najvyššie.

Boys have reached 7100 m, where they’ve built their tent. They will climb higher again in the morning. We wish them to climb as high as possible.

8. 5. 2016

Peter, Michal a Horia v nedeľu došli do C2, ktorá je vo výške 6700m.

Peter, Michal and Horia arrived at C2 on Sunday, in 6700 metres. Read more

keep looking »