Mar 17 2009
Dhaulágiri 2009 - Denník
HIMALÁJSKA TRILÓGIA 2009 - Dhaulágiri (8 167 m), Manaslu (8 163 m) a Rakapoši (7 788m)
23. 4. 2009
Káthmandu
Oblak zvírených myšlienok sa pomaly čistí a život sa postupne vracia do starých koľají a zabehnutého tempa. VEĽMI POMALY! V poslednom čase sú najvyššie hory sveta k horolezcom veľmi tvrdé a nekompromisné a rúbať sa začalo už aj v našom lese. Jean-Christophe, Inaki, Jean Noel, Vlado … aj „Tres Pedros“ sú dnes už minulosťou.
Padol najmladší a najzdravší strom. Hora, ktorá mala byť v tejto sezóne našou prvou, sa nakoniec stala Piotrovou poslednou.
8. 4. 2009 sme z C2 vo výške 6 500 metrov začali zostupovať zavčasu, aby sme ešte pred obedom dorazili do BC. Napriek nie úplne ideálnemu počasiu sme urobili všetko to, čo sme mali v pláne a čakal nás trojdňový „veľkonočný“ oddych. Už o 8:30 sme oddychovali v C1, o 800 metrov nižšie. Dobré počasie, prešliapaná stopa a stany základného tábora v 4 700 m. Piotrek zobral batoh a vyrazil. Cez plató za Eigerom kráčali štyri postavy – chlapci z TOPR-u s vynáškou do C1. Hľadám pred sebou Piotra, ale nikde ho nevidím. Dúfam, že …..?!
S Justínou dobiehame k miestu, kde sa pod Piotrom prelomil snehový most. Je hlboko, ale žije. Spúšťame mu lano a snažíme sa ho dostať z trhliny. Neúspešne. Justína vysielačkou informuje chlapcov na plató a prosí ich o pomoc. Zlaňujem do trhliny k Piotrovi …. Čaká ma najťažších 150 minút v živote.
Pred dvanástou prichádzajú chlapci a spúšťajú mi druhé lano. Spoločnými silami sa nám darí uvoľniť Piotra zo zúženia, kde sa po 25-metrovom páde poriadne zakliesnil. Je na tom zle, ale ŽIJE! Verím, že všetko dobre dopadne. Musí to dobre dopadnúť …. O 12:20 doktor Mazik skončil s oživovaním Piotreka a nahlas povedal to, čomu dodnes nemôžem uveriť: „Čas úmrtia 12:20.“
Udalosti posledných dní, návrat do Káthmandu, nekonečné vybavovanie potrebných formalít, ministerstvo, polícia, ambasáda …. veci, ktoré by ma v inej situácii vytáčali do nepríčetnosti, sa teraz do mozgu dostávajú prefiltrované cez vrstvu smútku a takmer vôbec sa ma nedotýkajú. A nakoniec, kto iný by to mal urobiť, veď Piotrek je mojím priateľom a spolulezcom.
8. 4. 2009
Je ťažký deň a ťažko sa mi píše. Dnes pri zostupe medzi jednotkou a BC zahynul Piotr Morawski. Spadol do trhliny. Peter a chlapci z TOPRu ho z nej vytiahli, ale nepodarilo sa ho zachrániť. Piotrek bol zodpovedný horolezec, ktorý mal hory rád a nikdy ich nepodceňoval. Jeho smrť je pre nás nepochopiteľná a pre nás všetkých strašne zlá. Piotrek bol veselá povaha, dobrý priateľ, perfektný otec a dobrý manžel, a je zlé, že odišiel.
Piotrek, si stále s nami.
Dnes zomrel dobrý človek, Piotr Morawski. Česť jeho pamiatke.
Marika Hámorová
5. 4. 2009
Dnes sa chlapcom podarilo preraziť do „jednotky“ vo výške 5 700 m. Tam si rozložili stan a prenocujú. Keďže sú zo severnej strany Dhaulágiri prví, poriadne si „zamakali“ v hlbokom snehu pri razení stopy.
1. 4. 2009
Po niekoľkých dňoch pochodu došli chlapci do Dhaulágiri BC (4 740 m.n.m.). O dobrodružstvo na ceste sa im postaral „nosičský folklór“. Jednoducho, časť nosičov im odišla. Asi usúdila, že ani za dvojnásobnú mzdu sa im neoplatí robiť na „bielych voličov“. Darmo, komunizmus už v Nepále robí svoje…
Dnes chlapcom výnimočne prialo aj počasie, konečne nepršalo, tak sa pustili s nadšením do kopania plošín pre kuchyňu a spoločenský stan. Zajtra vykopú plošiny pod vlastné stany. Jednu nespornú výhodu však predsa len majú - keďže prišli do BC ako prví, mohli si vybrať miesto pre stany.
25. 3. 2009
Snehu je viac než dosť, ale napriek tomu sa chlapci síce pomaly, ale isto blížia s celou perepúťou k BC. Dnes zostali pred miestom, ktoré sa volá Boghara. Za výdatného dažďa si rozložili stany a oddychujú.
24. 3. 2009
Dnes je prvá noc, ktorú chlapci strávia v stanoch za Darbangom.
23. 3. 2009
Chlapcom sa včera podarilo dostať k svojmu cargu. Stálo to len tri dni chodenia na letisko, vypisovanie množstva papierov a zaplatenie rôznych poplatkov a miestnych daní. Dnes vyrážajú smer Pokara a nocovať by mali v Beni.
19. 3. 2009
Peter a Piotr (Morawski) už dorazili do Káthmandu. Začínajú písať prvú kapitolu projektu Himalájska trilógia 2009. Ten obsahuje tri ciele: Dhaulágiri, Manaslu a karakoramský Rakapoši. Prvé dva kopce chcú Peter a Piotr zvládnuť do druhej májovej dekády, v tretej kapitole sa k nim má pridať aj Piotr Pustelnik.
Momentálne Peter a Piotr vybavujú v nepálskej metropole potrebné formality, presunú sa do Pokary a odtiaľ budú smerovať do základného tábora pod Dhaulágiri.
Dhaulagíri.
4 responses so far
velmi rad som Ta spoznal...
hi peter!!, i`m gorri. do you remember me??
i`m sorry to much piotr`s accident, i hope than you are good.
he was very nice people, i remember to him with to much affection.yesterday i recived a post card from him.my heart is crying in his memory.i´m feel very bad because piotr and you are friends for me. i would like contact with you but i can`t find your email.if i can do something from here i would like do.
hughs and best regards
gorri
Ahoj. Volam sa Lukas a som z Popradu. Raz dávno som pri jednom urpatovaní našiel staré žlté noviny. Znie to tak romanticky
. V nich bol výrok ktorý odvtedy nosím stále so sebou v dokladoch. Autor je Jozef Psotka. “Hore sme my horolezci vari o niečo lepši ako dole. Možno to robia práve hory, ktoré milujeme,pocit voľnosti,slobody medzi oblohou a zemou. Pobyt je pre nás často akousi očistou, odpútaním sa od Zeme. Dostávame krídla. Škoda, že cestou dolu, krídla zvačša odkladáme.” Nikdy som nebol horolezec. Tatry a hory všeobecne mam rád a rád do nich chodím. Je veľka škoda, že zahynul Piotr. Úprímnú sústrasť. Ale omnoho podstatnejšie je to, čo urobil za svojho života, koľko ľudi rozveselil a pobavil a koľko ľudí okolo seba zmenil k lepšiemu. Asi je to drsne povedané ,ale žiaľ už sa to nedá zmeniť. Stále treba žiť na maximum a užívať si život dokiaľ to ide. Úsmev predĺžuje život 
Lukáš
V kazdom prípade klbuk dolu pred Petrom, ze sa dokaze vzdat dalsich vrcholov a radsej ide kamaratovi robit spolocnost na kopec, na ktorom uz bol.
Zvysne osmicky neplanuje preliezt? Ved aj tam su urcite cesty, ktore by mohli byt zaujimave.
Este jedna otazka. Ako to bolo s tymi dvomi vystupmi? Naozaj bol prvy (v novinach sa pisalo, ze doteraz jediny)? Na webe su informacie, ze napr. Juanito Oiarzabal (ESP) bol tiez hore dvakrat.
gratulujem obom Petrom k zdolaniu Anapurny i tebe Marika, že to vieš vydržať a podporuješ chlapcov po každej stránke, no tá psychická je asi najdôležitejšia…